Hudba

18. augusta 2011 23:53, Prečítané 1 385x, yeary, Nezaradené

Takže mojím prvým článkom opíšem hudbu, ktorá sa páči mne. Asi v zaokrúhlenej hodnote 98,45 desatín percenta obyvateľov tejto planéty v mojom veku (16) počúva výtvory (u mňa nenazvateľné hudbou) pomenované ako rap. A ak k tomu priradia ešte tú ich zlú napodobeninu tanca z prvej polovice minulého storočia zvaného Charleston mám dosť na dlhšiu dobu. No to je téma na iný článok až články. Ani si nepamätám kedy som začal počúvať hudbu vo väčších dávkach, no bolo to určite dávnejšie, keďže som odvtedy prepočúval mnoho štýlov. Musím priznať, že ja som taktiež začal rapom. Bol som asi štvrták, piatak možno šiestak. Fakt si nepamätám. Práve boli u nás kolotoče a spolužiak s inkriminovaným CDčkom slovenského „umelca“ v tejto brandži s tým prišiel do školy a dal to druhému spolužiakovi. Chcel som byť cool-ač najvycoolovanejší a hneď po škole som si šiel kúpiť prázdne CD aby mi to spolužiak absolútne legálnou cestou napálil. Išli sme sa pozrieť na kolotoče (vtedy sme ešte asi nevedeli, že sa dá na nich aj voziť) a to CDčko mi už priniesol napálené. Po príchode domov som si to pustil a bol som Pán sveta lebo on tam normálne, bez cenzúry nadával (hrešil, bohoval, ) Bola to tá najlepšia „hudba“ akú som kedy počul. Lenže časom som zistil, že som tej ozajstnej hudby dovtedy ešte veľa nepočul. A to je podľa mňa kameňom úrazu mnohých (mladých) ľudí. Ďalej som pokračoval slušne povedané štýlom z blata do kaluže a to tým, že som „dal“ na metal. Na to ma nahovoril presne ten spolužiak, ktorý si prevzal rapové CDčko od prvého spolužiaka (pomaly by som to mal dať do nejakej rovnice, aby to bolo zrozumiteľné). Už medzi týmito 2 ľudmi bolo očividné, že jeden sa posunul ďalej (ako málo ľudí) a ten druhý počúva rap dodnes. (spať k metalu) Bola to skupina mnohými známa Slipknot a obdivovali sme od nich všetkých členov vrátane masiek. Bolo to celkom zaujímavé, ale títo narozdiel od môjho predošlého „failu“ už vedeli spievať, aj keď svojským štýlom – mal aj zopár normálnych pesničiek(osobne si pamätám jednu). No čo sa týka inštrumentálnej stránky boli o kilometre ďalej ako rap, resp. počítač. Od tejto hudby by som pravdepodobne neupustil, ale stále rovnaký kamarát s tým opäť prestal (dnes chodí na konzervatórium, teda mal som šťastie, že som ho nasledoval). On sa okolo tej siedmej triedy začal zaujímať o vážnu hudbu. Ja som ešte asi pol roka zotrval na Slipknote a dodnes si vypočujem pár ich piesní, ak mám naspeedovanú chvíľku. Potom som ako vždy od neho obkukal čo a ako a už to začalo. Mozart, Beethoven, Bach a pod., ale čo som si sám „našiel“ a začo som stále vďačný (sebe aj jemu) je Fryderyk Chopin. Tým som ako 13 ročný začal počúvať to čo počúva v dnešnej dobe vzhľadom na to, koľko by si to zaslúžilo, skutočne malý počet ľudí. V tom veku sa to blíži k nule. Chopin (o ktorom dúfam taktiež napíšem) ma očaril ako milióny iných ľudí jeho skladbami. (na prekvapenie ide o klavírne skladby, keby niekto nevedel) a tak som niekedy v polovici ôsmeho ročníku začal hrávať na 4 oktávový klavír bez dynamiky (zasvätení vedia o čom hovorím) a bolo to super. Hral som dosť dlho, ale k tomu o niečo neskoršie. Niekedy začiatkom deviatky som si už aj ja povedal, že nemôžem počúvať len klasiku (doslova) a že skúsim už aj niečo iné. V tom čase našu triedu, školu a priľahlé okolie zasiahla vlna Facebooku, takže aby som znovu nezaostával, hneď som sa zaregistroval a pridal si nejakých ľudí (ako inak – čím viac, tým lepšie). Jedna baba (o pár rôčkov staršia odo mňa = viac rozumu) pridala na FB raz jednu pesničku. Vypočul som si ju a vedel som, že to je pre mňa to pravé. Bol tam klavír ako hlavný nástroj kapely, spev bol moderný – no proste krása. (na klasickú hudbu som nezanevrel, len už nebola top) Išlo o kapelu The Fray, ktorá pochádza z Ameriky. Sú to štyria páni, ktorí tvoria veľmi peknú hudbu. Počúvaním tejto hudby u mňa nastal istý zvrat, prelom. Po nej prišli Coldplay a podobné veci a fičal som na týchto kapelách skoro rok (aktívne – neprestajné počúvanie). Na klavír som sa samozrejme učil hrať najväčšie hity The Fray a tiež som im veľmi vďačný, že ľudom ako ja takúto vec umožnili. Ďalší zvrat v hudbe nastal rovnakým scenárom. Jeden kamarát umiestnil druhému na nástenku nejakú pesničku od The Beatles – tá sa mu však nepáčila, že vraj je rockový tip. Tak mu vzápätí na zavesil hneď druhú od Chrobákov a to pesničku „Twist ‚n‘ Shout“. Prehral som si ju a bolo rozhodnuté. Zase som sa vrátil v čase a začal počúvať The Betles. Bola to moja bítlmánia, napálil som si väčšinu albumov, orpášil platne, nakúpil plagáty, veľa textov som vedel naspamäť. Opäť mali pár pekných hitov, ktoré som sa naučil na piáne (najznámejšie asi Let It Be, Hey Jude,…) V mojej veži je miesto pre tri CDčka. Nieže by som sa chcel vychvalovať – dnes to má už veľa veží, ale na treťom CD mieste mám The Fray a ich výberovky podľa môjho gusta, na druhom je The Beatles s albumom „Please, Please Me“ (v boxe na CD je ich pravdaže viac a často si ich vymieňam). No a na prvom? Tam sa dostanem práve teraz. Aby som nezabudol, k tomuto štýlu ma doviedli aj ľudia ako Louis Armstrong, Ella Fitzgerald aj Frank Sinatra a mnoho iných. Najviac ma však upútal album, ktorý bol vydaný v tomto roku, teda je dosť čerstvý. Začalo to seriálom “ House, M.D.“ kde sa spojili asi všetky nádherné veci, ktoré mám rád (aj o tom by sa hodil článok). Správanie hlavného protagonistu a jeho vtipkovanie v každej chvíli sa mi nesmierne páči ako miliónom fanúšikom po celej Zemi, rovnako mám rád medicínu (ktovie či raz neskončím ako diagnostik) a tak isto hudba. House si v seriály sem-tam brnkne na klavír alebo gitaru. Mňa pochopiteľne zaujal klavír, štýl aký hrá. Sú to väčšinou jeho jazzovo – bluesové „cover“ verzie rôznych skladieb ale sem-tam zaznie aj klasická skladba (Bach, Shumann) alebo dokonca jeho vlastná tvorba (Cuddy’s serenade). Jednoducho ma to strašne chytilo a začal som hrať a obkukávať. Je to môj aktuálny štýl hudby, ktorý sa mi nesmierne páči. Jazz a blues. Tuším, že v máji tohto roku vydal Hugh Laurie (nevedomému Dr. House) svoj debutový album „Let Them Talk“. Momentálne sa nachádza na prvej priečke v mojej veži. Skladby ako St. James Informary, You Don’t Know My Mind, Tipatina alebo Let Them Talk sú neskutočne muzikálne veci, na ktoré nemá takmer nič 🙂 Ak by to tu aj náhodou komentoval nejaký priaznivec rapu negatívnym názorom, je to jeho vec, len prosím žiadne vulgarizmy. Ďakujem.
Tu je pár fotografii a videí:

kapela The Fray: